Knihu si môžete kúpiť kliknutím na jej obrázok.
Minútovú učebnú stránku si môžete stiahnuť kliknutím na zelenú linku MUS.
Knihu v elektronickej forme si môžete stiahnuť kliknutím na zelenú linku Google.

20.1.12

Stephen Hawking, Leonard Mlodinow: Veľkolepý plán

RNDr. Marián Krajčí DrSc. - recenzia knihy

Kniha Veľkolepý plán je pozoruhodná v tom, že si vytýčila nie menší cieľ ako odpovedať na tie najzákladnejšie a najťažšie filozofické otázky - otázku podstaty existencie, prečo miesto ničoho existuje niečo, prečo existuje vesmír, prečo existujú práve také fyzikálne zákony ako existujú, prečo existujeme my ako inteligentný život.

Tieto otázky sú vytýčené a sformulované v 1.kapitole knihy. Hawking na všetky tieto otázky nachádza odpoveď v M-teórii (predtým teória superstrún), ktorú nazýva veľkolepý plán. Podľa Hawkinga vesmír vznikol bez príčiny, lebo vznik vesmíru považuje za kvantový jav, o ktorých je známe že nie sú deterministické. Vesmír vznikol z ničoho, nakoľko jeho celková energia je presne nulová – kladná energia hmoty je kompenzovaná zápornou gravitačnou energiou. Náš vesmír je jeden z mnohých vesmírov, všetky vznikajú z ničoho, spontánne bez príčiny. V každom vesmíre môžu platiť iné fyzikálne zákony (včítane iného počtu priestorových rozmerov, iné elementárne častice, iné fyzikálne interakcie, iné fyzikálne konštanty). Fyzikálne zákony nášho sveta vysvetľuje silným antropickým princípom – ak by boli len trochu iné živá hmota postavená na zlúčeninách uhlíka by nemohla existovať. Inteligentný život je síce dôsledok dlhého reťazca veľmi nepravdepodobných náhodných udalostí spolu javiacich sa ako úplný zázrak (kap. 7), avšak vzhľadom na možný počet vesmírov (z M-teórie sa odhaduje, že počet rôznych riešení, čiže rôznych vesmírov môže byť rádovo 10 na 500) je existencia inteligentného života dôsledkom antropického princípu – ak by sme tu neexistovali ako inteligentné bytosti nemohli by sme si klásť uvedené filozofické otázky.

S. Hawking je známy popularizátor vedy a je veľmi dobré, že v jeho knihách sa majú čitatelia možnosť dozvedieť niečo bližšieho tom kam sa posúva hranica ľudského poznania a o teóriách, nad ktorými dumajú dnešní vedci. Hlavnou výhradou voči jeho výkladu je, že popri prezentácii etablovaných všeobecne prijímaných vedeckých faktoch akým je štandardný model elementárnych častíc a teóriách akou je kvantová mechanika, či teória relativity prezentuje aj svoje, často dosť výstredné názory, ktoré sú neoverené, nedokázané a nepredstavujú hlavný prúd vo fyzike. Čitateľ nemá možnosť rozlíšiť čo sú všeobecne prijímané teórie a čo sú iba Hawkingove osobné názory. Výklad zabieha od fyziky k filozofii a miestami aj k teológii. Jeho centrálne tvrdenie, že vesmír vznikol z ničoho a bez príčiny nie je názor vedecký ale filozofický. Korektnejšia formulácia by bola, že v súčasnosti známe fyzikálne zákony by to mohli za istých podmienok pripúšťať. Ak však niečo byť môže, neznamená to ešte, že tak je. Samotná M-teória, ktorú v knihe na mnohých miestach spomína, hoci predstavuje súčasný vrchol teoretického snaženia fyzikov o pochopenia sveta, je stále ešte len v plienkach. Neexistuje žiadny dôkaz jej platnosti a nie je fyzikmi ani všeobecne prijímaná. (S kritickým pohľadom na ňu sa môže čitateľ zoznámiť v knihách českom preklade Lee Smolin: Fyzika v potížích a Peter Woit: Dokonce ani ne špatně). Nie je zatiaľ potvrdená ani jedným experimentálnym faktom. Problémom tiež je že medzi odhadovanými 10 na 500 možnými vesmírmi zatiaľ nebol nájdený taký, ktorý by odpovedal nášmu vesmíru. Takže táto nádejná Teória Všetkého je niektorými kritikmi ironicky označovaná ako Teória Ničoho. Hypotéza mnohých vesmírov je experimentálne neoveriteľná a diskutuje sa aj otázka či je to vôbec vedecká hypotéza. Aj samotný antropický princíp v svojej silnej verzii má medzi fyzikmi pracujúcimi v M-teórii i kozmológmi odporcov, považujú ho za rezignáciu na vedecký prístup.

Hawkingove názory na uvedené otázky sú však v každom prípade zaujímavé. Treba však tiež poznamenať, že podobné myšlienky ako prezentuje Hawking, kolujú aj v knihách iných autorov (napr. Paul Davies: Kosmický Jackpot). Nakoľko sú správne, ukáže budúcnosť a najmä to, či sa M-teória ukáže byť správnou teóriou nášho vesmíru. Zatiaľ takéto názory treba brať s rezervou a chápať ako príspevok do pokračujúcej diskusie o podstate sveta.

5.1.12